Celé sa to začalo narodením môjho synčeka a s lastovičkami. Ako to spolu súvisí? Narodenie synčeka vo mne prebudilo nepoznané emócie, ktoré sa prejavovali tak, že som sa nedokázala vynadívať v dokonalosti nového človiečika. Na rukách som synček držala snáď v kuse a veľa som mu rozprávala o všeličom možnom, o tom ako ho milujeme, akí sme s tatinkom šťastní, že je s nami a aj o našom byte - ktorý je našim domovom. Jedného dňa v rámci malej každodennej bytovej exkurzie v synčekovej izbe, hlasné čvirikanie prerušilo moje rozprávanie. Čvirikanie lastovičiek, ktoré si zriadili v okne detskej izby svoje hniezdo, bolo tak silno prenikavé, že sme to s nemým úžasom počúvali.
Ako som začala synčekovi rozprávať o čom sa asi lastovičky medzi sebou rozprávajú, tak som "vyfantazírovala" rozprávkovú krajinu Lalatui. Keďže ako dieťa som snívala, že sa stanem spisovateľkou, neváhala som dať na papier svoje myšlienky a pocity. Svoju knižnú prvotinu som nazvala "Príbehy z Lalatui - O Ferkovi a Kvákalke".
Mojim cieľom je prostredníctvom rozprávkovej knihy poukázať na to, že hoci nie vždy v živote ide všetko podľa našich plánov a predstáv, dzôležité je nevzdať sa a ísť za svojim cieľom. Vytrvalosť a snaha vždy prinesie svoje ovocie. V príbehu o Ferkovi a Kvákalke platí staré známe porekadlo "cesta je cieľ", nakoľko na ich ceste za cieľom zistia, že vykonané dobro sa vždy vráti, že úcta k druhým a pekné správanie, ako aj pomoc druhým je vždy odmenené. Bola by som nesmierne rada, keby práve táto kniha dokázala motivivať detičky byť lepším, empatickejším, dobrosrdečným, čestným a svedomitým. Aby vedeli vždy nabrať odvahu byť úprimným a čestným keď niečo nezbedné vyvedú. V dnešnom svete plnom predsudkov a odsudzovania rozdielnosti je dôležité aby naše deti sa vybrali správnym smerom, smerom priateľstva a porozumenia, tak ako to dokázalo nezvyčajné kamarátstvo bociana a žabky.
Prvá z troch kníh o rozprávkovej krajine Lalatui a jej obyvateľoch vyrozpráva príbeh z ríše bocianov o bociankovi Ferkovi a žabke Kvákalke. Ferko sa stretne s Kvákalkou v deň keď sa musí naučiť si sám zabezpečiť potravu a stanú sa z nich nerozluční kamaráti. Ferko jedného dňa požiada Kvákalku aby ho sprevádzala na horu Kaskalukia aby sa Ferko hlásil do služby “bociana roznášača” (roznášanie detičiek k rodičom), ktorého prvou úlohou je doručiť balíček (dieťatko) Mimi. Avšak nešťastnou náhodou doručia balíček niekomu inému… Aby napravili tento omyl musia sa vybrať za najväčším bocianom celej ríše, samotným Čáp masjtrom. Na svojej dobrodružnej ceste stretávajú rôznych tvorov a obyvateľou lesa Tarandol a tak vznikajú nové priateľstvá. V knihe sa popisuje ako sa vykonané dobro vždy vráti, úcta k druhým a pekné správanie je vždy odmnené tak ako aj pomoc druhým. A vždy je všetko tak ako má byť. Kniha je určená pre detičky v predškolskom veko, ale zaujme aj deti v školskom veku a ich rodičov.
Bola by som veľmi rada, keby príbeh o krajine Lalatui a ich obyvateľoch uzrelo svetlo sveta v knižnej podobe. V knihe budú nádherné farebné ilustrácie. Knihu by som neskôr chcela preložiť aj do iných jazykov (čeština, maďarčina či angličtina) a zabezpečiť jej vydanie. Súčasťou knihy bude aj omalovánka. Finančnú podporu by som použila na vydanie knihy, na zhotovenie ilustrácií a na propagáciu.