Mnohí ľudia ma už videli v časopisoch či v televízii. Napísala som povzbudzujúcu knihu po prekonaní rakoviny, ktorá žne veľký úspech. Áno, som onkologická pacientka, ktorá v skutočnosti vyčnieva z radu.
Po prekonaní rakoviny som mala túžbu v srdci a niečo ma hnalo vpred, aby to, čím som si prešla a to, čím som dnes, nezostalo len vo mne. Aby som povzbudila ďalších ľudí, ktorí sa trápia. Aby som dala nádej v dobro a pokoru.
Aby moje knihy liečili dušu a boli písané hlavne srdcom, nie rukou. A takto vznikal i príbeh na túto novú knihu. Najskôr bola vo mne túžba, sen, ktorým som chcela pomôcť stovkám ľuďom nájsť v duši pokoj a znovu si možno len pripomenúť tie základné hodnoty, ktoré v sebe každý máme. Len sme možno na ne zabudli.
A v neposlednom rade touto knihou tiež chcem dokázať, že niekto tam hore má nás rád a pomáha nám.
Hlbší zmysel tejto knihy je v tvorbe neviditeľných koreňov.
Žijeme v dobe plnej šumu, rýchlych informácií a obrovského tlaku, ktorému musia čeliť už aj tie najmenšie deti. Tínedžeri zas pátrajú po hlbšom zmysle, no často ho hľadajú tam, kde ho nenájdu – v prázdnych trendoch a neistých idoloch.
Moja misia je preto jasná: Chcem im ponúknuť moju knihu ako Kompas Srdca.
Tieto príbehy nie sú len bezduché rozprávky; sú to okná do sveta skutočnej nádeje a lásky, ktoré deťom (a dospievajúcim) ukazujú, že existuje pevný bod – Boh – ktorý je nemenný.
Vďaka tomuto duchovnému podtónu môžu už odmalička budovať svoju identitu nie na tom, čo vidia v zrkadle alebo na sociálnych sieťach, ale na hodnote, ktorú im dal Stvoriteľ.
Je to pre mňa dôležité, pretože každé dieťa, ktoré nájde svoju hodnotu vo viere, je malý maják v tomto chaotickom svete. Tým, že im včas odovzdáme toto posolstvo, im dávame odvahu čeliť skúškam a pokoj v duši, ktorý pretrvá.
To je najväčší dar, ktorý môžem ako autorka odovzdať.
Moja cesta bola písaná príliš skutočnými riadkami bolesti a nádeje. Keď som prekonala vlastnú onkologickú liečbu, zistila som, že viera a nádej nie sú len slová – sú našimi najväčšími darmi, ktoré držia srdce nad vodou. Úspech mojej prvej knihy bol dôkazom, že tento hlad po duchovnom povzbudení je ohromný a naliehavý.
Prečo táto kniha? Prečo teraz?
Táto kniha je viac ako atrament na papieri. Je to dielko, ktoré nebolo písané len rukou, ale predovšetkým srdcom, ako tiché volanie pre každú dušu, ktorá hľadá svetlo.
Je to most, ktorý staviame k viere.
Uvedomujem si, že duchovno sa z našich životov vytráca, a preto je mojou úprimnou túžbou priniesť kúsok tejto istoty, lásky a dobra, ktoré pochádza 'od toho tam vyššie', aj k tým, ktorí nevedia, odkiaľ začať.
Príbehy, hoci s jemným biblickým podtónom, sú písané nenásilným jazykom každodennosti. Zameriavajú sa na hľadanie Boha a malých zázrakov v maličkostiach, nielen vtedy, keď sme v najväčšej núdzi.
Sú určené pre všetky generácie – vtiahnu do deja dieťa, teenagera aj dospelého – a stanú sa sprievodcom pre každého, kto túži nájsť hlbší zmysel a pokoj.
Pomôžte mi premeniť toto posolstvo môjho srdca na hmatateľnú knihu. Je čas, aby nádej opustila moju náruč a vydala sa na cestu k tisíckam sŕdc.
Som matka troch detí, ktorá v každom dni hľadá Božie požehnanie. Som milujúca manželka a žena, ktorá má za sebou náročnú cestu, kde zistila, že viera a nádej sú našimi najväčšími darmi.
Mojím poslaním nie je len žiť, ale predovšetkým rozdávať: Chcem šíriť radosť, lásku, vieru a neotrasiteľnú nádej v dobro, aby každý, kto vstúpi do tohto môjho sveta, pocítil pokoj a silu.
V mojom srdci sa po náročnej ceste zrodilo hlboké presvedčenie: Viera je najpevnejšia kotva, ktorú môžeme deťom darovať.
Napísala som túto knihu, pretože vidím, aký chaos a šum dnes obklopuje mladé duše. Tínedžeri hľadajú zmysel v bludiskách sociálnych sietí a deti potrebujú pevné korene uprostred neistoty.
Tieto príbehy sú moje tiché modlitby prenesené na papier. Nie sú len súborom slov, ale skôr mapou, ktorá ukazuje cestu k Dobru, k Láske, ktorá nás presahuje. Chcem deťom ukázať, že Boh a zázraky sa neskrývajú len v kostoloch, ale v každom malom kroku, v každom dobrom slove a v maličkostiach dňa.
Mojou najväčšou túžbou je, aby tieto riadky boli pre deti svetlom, ktoré sa nevytratí, a aby každému čitateľovi, bez ohľadu na vek, priniesli pokoj v duši a odvahu snívať s otvoreným srdcom.
Tieto príbehy museli ožiť, aby mali naši mladí pri sebe hlas nádeje, ktorý ich nikdy neopustí.
Malá ukážka z knihy :
Deka pre chrobáčika
V starom a zanedbanom dome, kde zostali
už len holé múry, žil skromný Martin.
Martin bol známy tým, že mal zvláštne zamestnanie,
namiesto veľkých opráv budov trávil čas
starostlivosťou o tie najmenšie a najmenej dôležité
stvorenia.
Jedného neskorého jesenného večera, keď
prichádzala prvá nočná búrka, sedel Martin pri
okne a šil. Nebola to sutana ani obrus, ale maličká,
teplá deka z vlnených zvyškov.
Prišiel za ním mladý muž. „ Martin! Prečo šijete
deku? Máte tu tisíc naliehavých úloh! Múry padajú,
strecha preteká a vy sa zaoberáte zbytočnosťami!
Pre koho je táto maličká deka?“
Martin sa usmial a ukázal na kút miestnosti,
kde sa pod lístím triasol malý, zranený chrobáčik.
Chrobáčik mal poškodené krídlo a nemohol sa
dostať do bezpečného úkrytu pred prichádzajúcim
mrazom.
„Táto deka je pre neho. Nechcel by som, aby mu
bola v noci zima.“
Muž vybuchol smiechom. „Staráte sa o
chrobáčika? O malé, bezvýznamné stvorenie, ktoré
prežije len pár dní? To je úplná strata času, keď je
toľko veľkých úloh na svete, ktoré potrebujú Božie
požehnanie!“
Martin odložil ihlu. „Možno je to strata času v
očiach sveta, ale nie v očiach Pána Boha.“
Martin vysvetlil: „Keď Pán Boh stvoril svet, dal
nám dva druhy lásky. Jednu pre veľké veci – pre
veľké skutky viery, pre stavbu chrámov. Ale dal nám
aj lásku pre maličkosti – lásku, ktorá vidí hodnotu
v každej kvapke rosy a v každom chrobáčikovi. A
tá je oveľa dôležitejšia.“
„Viete prečo? Pretože v láske pre veľké veci sa
ľahko stratí pokora. Človek sa pýši, keď postaví
chrám. Ale keď prejavíte láskavosť a súcit k tomu
najmenšiemu stvoreniu, ktoré vám nemôže nijako
pomôcť ani vám to oplatiť, robíte to len z čistej
lásky.“
„Keď sa starám o tohto chrobáčika a dávam mu
túto deku, prejavujem Boží súcit v praxi. Ukazujem
Stvoriteľovi, že rozumiem hodnote všetkého
stvorenia, bez ohľadu na jeho veľkosť. A len cez
túto pokornú starostlivosť o najmenších môžeme
skutočne pochopiť, aká nesmierna je Božia láska a
starostlivosť o nás.“
Muž si uvedomil, že Martinova deka pre
chrobáčika bola v skutočnosti najsilnejšou
modlitbou v celom dome. Martin jemne prikryl
chrobáčika dekou a ten sa upokojil.
Ponaučenie
Skutočná Božia láska a súcit sa najlepšie prejavuje
v našej starostlivosti o najmenších a
najzraniteľnejších, ktorí nám nemôžu ničím
oplatiť. Ak dokážeme vidieť hodnotu v tom, čo
svet považuje za zbytočné, odrážame dokonalú
starostlivosť Stvoriteľa o celé Jeho stvorenie.